ILUMINATA - linguistic & trade company / preklady / jazykový coaching / tlmočenie

Blog

Je zmena jazyka to isté ako zmena matematiky?

Vidina bežného používania je jeden z najväčších strašiakov amatérskych gramatikov, ktorí sa obávajú,
že ak prijmeme určitý jazykový úzus pretože ho všetci používajú, jazyk sa tým oslabuje. Napríklad:
 
Často sme svedkami toho ako sa často opakované jazykové a gramatické chyby stávajú "správnym" 
používaním jazyka. Nebolo by divné, ak by sa tejto filozofie pridŕžala matematika? Ak by dostatočné 
množstvo ľudí vravelo, že 2+2=5, tak by to platilo! Samozrejme, že výsledok by bol stále 4, avšak bol 
by taktiež 5.
 
Takúto argumentáciu typu "2+2" som počul mnohokrát. Je to nesprávna analógia, virulentná 
argumentácia, ktorá sa zdá byť rozumná, avšak je v samotnom jadre nesprávna, a to vo viacerých 
aspektoch. Skresľuje jednak jazyk a jednak matematiku a hnevá ma to. Dovoľte teda, aby som 
objasnil, prečo je táto argumentácia nezmyselná pokiaľ ide o oba aspekty.
 
Gramatická správnosť nie je to isté ako pravdivosť. Matematika a jazyk sa líšia mnohorakými 
spôsobmi. Samozrejme: či pisatelia netvrdia, že nie sú od "matematického fachu" a matematici zasa 
že nie sú "jazykári"? Nuž, je to tak, avšak veci idú viac do hĺbky. Jazyk pochádza z našich myslí a 
kultúr. Vonku v éteri nelieta žiadna pravdivá, verifikovateľná, platónska verzia jazyka, ktorú sa 
pokúšame používať. Je to sociálny konštrukt. A navyše hmlistý sociálny konštrukt, pretože nevieme, 
odkiaľ sa vzal a ako sa za dlhé časové obdobie vyvinul. Dokonca nemáme ani jasno pokiaľ ide o 
náležitý teoretický rámec na analýzu jazyka (pozri napr. diskusiu medzi minimalistami a HPSG, alebo 
LFG syntatikmi).
 
Ak sa všetci náhle rozhodnú, že slovo "flartish" popisuje oranžovohnedý predmet, potom to slovo 
bude mať tento význam. Ak sa neskôr všetci rozhodnú, že "flartish" popisuje predmet, ktorý je širší 
než dlhší, potom to slovo bude mať tento význam. Neexistuje žiaden fyzikálny, platónsky, či skutočný 
význam slova. Význam slova nie je nič viac nič menej než to, za čo ho pokladajú hovorcovia 
príslušného jazyka. To neznamená, že význam nemôže byť chybný; ak začnete meniť priradenie 
definícií jednotlivým slovám, ako to napr. Humpty Dumpty urobil so slovkom sláva, (odkaz na dielo 
Lewisa Carrolla, pozn. prekl.) pochybíte v tom, že vám nikto nebude rozumieť.
 
To isté platí o gramatike jazyka. Neexistuje angličtina mimo angličtiny, ani Telugu mimo Telugu. Ak sa 
jazyk zmení - čo sa neustále deje - mení sa to čo je v danom jazyku štandardné a neštandardné. 
Angličtina, ktorou v súčasnosti hovoríte je výsledkom miliárd a miliárd zmien prvotných foriem 
indoeurópskych jazykov, ku ktorým došlo v priebehu tisícov rokov. Príčina toho, prečo angličtina a 
albánčina a Urdu nie sú rovnaké jazyky spočíva v tom, že všetky prešli zmenami prostredníctvom 
bežného používania. Takto to funguje. Matematika sa nemení rovnakým spôsobom. Správne dôkazy 
sa nestanú nesprávnymi tak ako sa gramaticky správne vety môžu stať nesprávnymi.
 
Občas sa 2+2 nerovná 4. Aby sme to mohli porovnať, ako sa mení matematická pravda? Nuž, funguje 
to takto. Predtým, než niečo urobíte v matematike, musíte najskôr formulovať množinu axiómov, 
teda výrokov, ktoré považujete za pravdivé, avšak nemôžete ich dokázať. Najznámejšie axiómy sú 
pravdepodobne Euklidove 4+1 postuláty rovinnej geometrie, ktoré definujú úsečky, priamky a 
kružnice, ako aj ekvivalenciu pravých uhlov a jedinečnosť rovnobežiek. Ak chcete niečo dokázať v 
euklidovskej geometrii, staviate na týchto axiómoch. Ak chcete niečo definovať (napr. trojuholník), 
definujete ho z hľadiska týchto axiómov, alebo vecí postavených na týchto axiómoch. Takže, ak 
dokazujete tvrdenie ako „suma všetkých uhlov trojuholníka je 180 stupňov“ - jeden zo základov 
euklidovskej geometrie, ktorý sa naučíme v detskom veku, platí to len pokiaľ sú pravdivé dané 
axiómy.
 
Problém je však v tomto: teorém pravdivý v rámci jednej množiny axiómov nemusí nevyhnutne platiť 
v kontexte iných axiómov. Napríklad, súčet uhlov trojuholníka musí byť v rovinnej geometrii 180 
stupňov, pretože Euklidove axiómy platia v rovine. Na guľovej ploche euklidove axiómy však neplatia, 
pretože na nej neexistujú rovnobežky. Takto sa z matematickej pravdy stáva nepravda.
 
Matematická pravda platí do tej miery do akej platia jej fundamentálne axiómy a vyššie uvedený 
príklad ukazuje, že ak sa tieto zmenia, „pravda“ sa rozpadne. Tvrdenie, že bežné používanie môže 
spôsobiť, že dva plus dva nebude rovné štyrom nie je desivé, je zrejmé. Považujeme ho za pravdivé 
len preto, že pri bežnom používaní máme na mysli nekonečnú množinu prirodzených čísel.
 
Nuž, takto nejako fungujú rôzne jazyky. Je to ako keby angličtina mala pravidlo, ktoré hovorí, že 
2+2=7, malajština mala pravidlo, ktoré vraví, že 2+2=5 a pod. Keďže však jazyky majú odlišné 
systémy, všetky tieto odlišné pravidlá môžu platiť.
 
Jazyky nie sú „správne“. Toto je pointa, o ktorú mi ide: kto vraví, že v súčasnej angličtine platí, že dva 
a dva sú štyri? Citát na začiatku predpokladá, že súčasná forma angličtiny je „správna“ a že nové 
odchýlky od nej musia byť preto nesprávne. Avšak naša moderná angličtina sa líši nielen od iných 
moderných jazykov, ale tiež od jej predchádzajúcich foriem. Ako môžeme vedieť, že v starej angličtine 
neplatilo, že dve a dve sú štyri a že v našej modernej verzii to zle chápeme?
 
Nuž, vieme že to tak nie je a je to preto, že jazyky inherentne nie sú správne alebo nesprávne. Na 
základe rôznych porovnaní sa dá argumentovať, či konkrétna zmena jazyka spôsobená jeho bežným 
používaním je užitočná, alebo škodlivá, avšak samotná zmena nie je inherentne zlá - alebo dobrá, keď 
na to príde. Prestaňme teda zbožšťovať náš súčasný jazyk a démonizovať zmeny. Pokojne to môže 
byť tak, že sme si pri tom vymenili úlohy.
 
Beata Harabinová

<< Go back to the previous page